26.10.2009

Ovce/ Sauer

Pred par tyzdnami som sa dozvedela o serialy Ovce . Ked som ho ukazala rodinke, vsetci boli nadseni. Iselin pozera vsetky casti stale dokoliecka, stiahli sme si vsetci traja uvodnu znelku ako zvonenie do mobilov a sarmantne ovce mame aj ako setric obrazovky na nasom pocitaci:-)
Myslienka celeho projektu sa mi velmi paci, asi hlavne preto, ze temy casti v tomto serialy su v nasej rodine velmi aktualne.
Iselin mi pred par dnami porozpravala, ze poucila vychovavatelku v druzine, ze nemoze verit vsetkym informaciam, co najde na internete, ze by si ich mala preverit:-), tak ako to videla v druhej casti serialu s nazvom "Biele ovce". Pobavilo ma to a zaroven potesilo, ze takouto zabavnou formou naozaj prijala dolezitu informaciu a zapamatala si ju...


For noen uker siden har jeg oppdaget en slovakisk serie på internett rettet mot barn, ungdom og voksne. Denne tar for seg flere aktuelle temaer som risiko av mobiltelefon- og nyteknologimisbruk, pedofili (grooming), diskriminasjon og rasisme på internett. Det ble foreløpig slippet ut 4 deler, neste år skal det komme 8 til. Hele serien ble laget i samarbeid av blant annet UNICEF, barnepsykologer, slovakisk kulturdepartementet osv. Serien heter Ovce som betyr sauer.
Da jeg viste serien til Rene og Iselin, ble de begge begeistret. Iselin ser på serier om og om igjen, vi har disse sjarmerende sauer som sjermsparer på vår pc og alle tre har fått kjennigsmelodien som ringetone på mobilen. Tanken bak hele prosjektet er veldig tiltalende for oss, spesielt fordi temaer i serien er aktuelle i en familie med en nesten ni år gammel jente.

Serien er laget i flere versjoner- på slovakisk, ungarsk (den største minoriteten i Slovakia), sigøynerspråk (nest største minoritet), tegnspråk og engelsk tekst.

1. del av serien med engelsk tekst kan du se her:



2.del:



3.del:



4.del:

18.10.2009

Majka z Gurunu a Frida / Majka og Frida

V ramci priblizenia Norska Slovakom a Slovenska Norom mam chut spomenut ake slovenske a norske filmy a serialy su v tychto krajinach zname.

Majka

Neverili by ste, ale ceskoslovenska (teda ta socialisticka) filmova tvorba, je Norom znama. Znamy je napr. serial "Spadla z oblakov". Vzdy som si myslela, ze tento serial je cisto slovensky , ale po malom prieskume na internete som zistila, ze je vlastne cesko-slovensky projekt (cesky reziser, cesky scenarista...). Ale kedze bol natacany na Slovensku a hraju v nom vacsinou Slovaci, tak ho ja osobne povazujem za viac slovensky.
Hlavne Nori starsi nez 25 rokov si spominaju ako napato sledovali tento serial, ked boli mali. Viaceri muzi sa mi priznali, ze v detstve boli do Majky zalubeni:-) a pytaju sa, ako to s hlavnou predstavitelkou Majky Zuzanou Pravnanskou teraz je, ci je na Slovensku uspesna a hlavne, ci vyrastla do krasy:-)

For å introdusere nærmere Slovakia for Norge og Norge for Slovakia skal jeg skrive her om slovakiske og norske filmer og serier som er kjent i disse landene. Det er flere tjekkoslovakiske serier som er kjent i Norge. Disse ble laget før Tjekkia og Slovakia ble splittet i 1993, derfor omtaler jeg de her som tjekkoslovakiske. En av disse seriene er "Majka jenta frå verdsrommet". Og selv om serien var en tjekkoslovakisk prosjekt, ser jeg personlig på den som mer slovakisk, fordi den ble spilt inn i Slovakia og de fleste skuespillere er slovakiske. Filmen ble laget i årene mellom 1978-1980 og det ble spilt inn 13 episoder. Den var oversatt i flere språk, alt fra spansk, tysk, engelsk til og med vietnamesisk. De fleste over 25 kan huske denne jenten som kunne gå på vannet, løfte tunge ting eller fly. Flere norske gutter har innrømmet at de var forelsket i Majka:-)
Man kan se hele serien på slovakisk på YouTube. Bildekvaliteten av video er ikke høy, ser ut som om det er VHS opptak fra tv. Her kan du se første del av den første episoden:




Frida

Ak ide o norsku tvorbu znamu na Slovensku, tak si spominam jedine na filmy (alebo to bolo urobene ako serial?) o dievcati, ktore sa volalo Frida. Neviem najst nejake info o tychto filmoch na slovenskych strankach, takze som si nie celkom ista, ako sa volali na Slovensku. V norstine sa prvy film vola "Frida" (1990) a druhy "Frida - med hjertet i hånden" (1991) co v preklade znamena Frida- so srdcom v ruke. Myslim dokonca, ze tieto filmy vyhrali nejaky filmovy festival a preto sa dostali aj na slovenske obrazovky.
Mozno si pamatate dievca s tmavymi vlasmi , co stale zuvalo zuvacku a hadalo sa so svojou starsou sestrou Kaisou, diskutovalo vsetko so svojim kamaratom a susedom Kristianom a prezivalo prve zamilovanie.
Ja osobne som filmy o Fride zboznovala, a ked som tu jeden z nich pred par rokmi videla v telke, zaspominala som si na obdobie, ked som prilepena k obrazovke sledovala Fridine kvary s laskou a so zivotom, ktore mi vtedy pripadali velmi podobne mojim.


Hva gjelder norske filmer kjent i Slovakia, så husker jeg best filmene om jente ved navnet Frida. Den første het "Frida" (1990) og den andre "Frida- med hjertet i hånden". Hvis jeg husker riktig, så ble disse filmene kjent i hjemmelandet mitt takket en eller annen filmfestival.

Frida var da på min alder, hun tygget tyggis hele tiden, kranglet mye med sin storesøster og hadde problemer med kjærlighet. Jeg virkelig identifiserte meg med denne jenten, jeg ønsket meg klær som henne og prøvde å lage lik frisyre som hennes:-)

Kratka ukazka z filmu "Frida- med hjertet i hånden" v norstine:




Viete o nejakych inych norskych filmoch znamych na Slovensku (v Cechach)?
Rada by som tu pisala o tom, co ludi, ktori navstivia moj blog zaujima. Tak teda ak mate namety na temy, ktore sa tykaju Norska a zivota tu, napiste svoje navrhy a otazky do komentarov pod tymto prispevkom.

Hvilke tjekkoslovakiske filmer og serier kjenner du til? Skriv i kommetarer under denne artikelen.

6.10.2009

Zajacik/ Kanin-bamse


Chytila ma chut tvorit a tak som sa rozhodla usit hracku pre male dievcatko.

Jeg følte meg kreativ og bestemte meg for å lage en kanin-bamse til en liten jente.



Cely proces vyroby bol zabavny a s vysledkom som naozaj spokojna.

Det var gøy å lage den og jeg er veldig fornøyd med resultatet.

18.9.2009

Jesenna prechadzka/ Høsttur

Minuly vikend sme opat stravili v Jondale. Boli sme sa prejst okolo rieky Jondals elven.

Sist helg var vi i Jondal. En av dagene gikk vi tur langs Jondals elven.



Po ceste sme nasli divu hrusku a jablone.

På veien fant vi ville pære- og epletrær.



A ani jeden z nas neodolal...

Og ingen av oss kunne motstå...



Hrusky boli naozaj vyborne, jablka trochu kysle...:-)

Pærene smakte veldig godt , eplene var litt sure...:-)



Trava je tu ,kvoli castym dazdom, stale krasne zelena, aj ked sem uz jesen davno dorazila. Slnko v tento den krasne svietilo a bolo vlastne prijemne teplo.

Det var sol og ganske varm dag.



Most cez rieku.

Broen over elven.



Pohlad z mosta na krasny vodopad.

Utsikt fra broen til fossen.



Pohlad z mosta na druhu stranu.

Utsikt fra broen på andre siden.



Na druhej strane rieky. Pre mna bol tento den zaciatok choroby, preto ten zniceny vyraz v tvari.

Andre siden av elven. Jeg var ikke helt i form denne dagen og man kan, tror jeg, se det på ansiktet mitt.



Len nedavno urobili cesticky okolo rieky, vsade su lavicky, kde si clovek moze oddychnut a zapocuvat sa do sumenia vodopadu.

Det er ikke lenge siden det ble laget tursti med flere benker langs elven. Man kan slappe godt av her og høre på beroligende fosselyd.



V rieke su morske pstruhy a lososy, ktore plavaju z mora proti prudu k vodopadu, kde sa potom rozmnozuju.

I elven fins det ørret og laks som svømmer mot strømmen for å formere seg.



V centre dediny sa rieka vlieva do mora.

I Jondals sentrum renner elven ut i havet.

29.8.2009

Automobilovy veltrh / Bilmesse

Minuly vikend sme boli na automobilovom veltrhu tu v Bergene. Aj ked sa velmi nezaujimam o auta, zopar ma ich tam zaujalo.

Sist helg var vi på Bilmesse i Arenum. Selv om jeg egentlig ikke bryr meg om biler, noen få har likevel fanget min oppmerksomhet.






Na veltrhu bol aj znamy norsky jazdec Rally Henning Solberg. Mne bolo ale trapne si ho fotit, tak som si aspon odfotografovalo jeho auto:-)

På messen har vi sett også Henning Solberg. Her er bilen hans.




Niektore auta robili aj sou a predvadzali rozne triky. A cmudilo a smrdelo to poriadne...:o)

Noen biler har laget litt show og vist noen triks. Og det har luktet....:o)



Najviac zo vsetkeho ma zaujalo toto auto. Je vyrobene podla norskeho animovaneho filmu "Flåklypa Grand Prix" z roku 1975. Je skutocne pojazdne a ma aj SPZ-ku.

Det mest spennende for meg var Il Tempo Gigante. Virkelig imponerende bil fra en gøy animasjonsfilm.



Tento krasavec sa vola Il Tempo Gigante (rovnako ako vo filme). Zial nenajdedete ho na cestach casto, vacsinou je sucastou najakej promenady, alebo sa predvadza na roznych podujatiach. Ale najcastejsie je vystavene v zabavnom parku Hunderfossen v Lillehammeri.

Flåklypa Grand Prix-filmen er dessverre ukjent for slovakere og tjekkere, men jeg er sikker på at den ville blitt godt likt av de, hvis den skulle komme på deres tv.

Hudobny videoklip s ukazkou z filmu Flåklypa Grand Prix :
Musikkvideo med deler av filmen:



Je to na vlas rovnaka zvacsenina auta z filmu, nechyba mu ani jeden detail.

Bilen er imponerende forstørrelse av filmbilen med flotte detaljer.



Tu su zasoby krvi, keby sa nahodou stala nehoda a niekto by ju potreboval. V zasobe je aj krv modra, keby sa auto zrazilo s nejakym slachticom:-)

Uunvarende blodbank også for de med blått blod.



Zadna cast auta. Impozantne vyfuky.

Baksinden av bilen minner om tidsmaskin.

Film "Flåklypa Grand Prix" je naozaj zabavny a myslim, ze by zaujal aj Slovakov. V anglictine sa vola "Pinchciffe Grand Prix" a cast z neho sa da pozriet tu.

23.8.2009

Voss ludove muzeum Mølstertunet / Voss folkemuseum Mølstertunet

Este niekedy v juli sme si zasli na vylet do mestecka Voss vzdialenom asi 2,5 hodiny autom od Bergenu. Okrem ineho sme tam navstivili ludove muzeum Mølstertunet.

Podstatou tohto muzea je zoskupenie 16tich domov, akesi hospodarstvo, kde byvalo asi 30 ludi, 2 rodiny so sluzobnictvom. Sucastou boli aj stajne, mastale, chlievy a stodola… Miesto a domy su povodne, vsetko ostalo tak, ako to v minulosti bolo pouzivane. Najstarsi z domov bol postaveny v 16.storoci a najnovsi okolo roku 1880.

Zaujimavostou takychto hospodarstiev je, ze ludia, ktori sa sem pristahovali casto zmenili svoje priezvisko na nazov tohto miesta. V Norsku je vlastne velmi obvykle, ze priezviska ludi sa zhoduju s nazvami miest, dedin, alebo casti mesta odkial pochadzaju oni sami alebo ich predkovia.


En dag i juli var vi en tur til Voss og blant annet besøkte vi Voss folkemuseum her. Grunnlaget for museum er en gammel gård med 16 hus. Her bodde det 30 mennesker- to familier med tjenestefolk. Det eldste av husene er fra 1500-tallet og det nyeste ble bygget på 1880-tallet.




Postel vedla kolisky, je urcena pre dospelych, aj ked je v porovnani so sucasnym standardom velmi kratka. Povodne som si myslela, ze ludia v tom obdobi boli vzrastom mensi, ale nie je to tak. Dozvedela som sa, ze ludia v minulosti spavali posediacky akosi schuleni. A robili tak z povercivosti, lebo zivym sa nepatrilo lezat vystreti, to bolo iba pre mrtvych.

Sengen bakerst er ment for voksne, selv om i forholdt til nåtidens standard er den veldig kort. Først trodde jeg at mennesker i fortiden var av kortere vekst, men det er ikke grunnen til de korte sengene. Jeg har fått vite at det var vanlig å sove i en sittestilling i gamle dager, fordi folk trodde at det er bare for de døde å ligge rett ut.




Tato, taktiez kratka postel ma zaujala tym, ze sa da roztahovat do sirky.


Denne sengen som er også kort, har fanget min oppmerksomhet, fordi man kan gjøre den breiere.




Jedna z troch miestnosti s ohniskom v tzv.dome ohna (ildhus), kde sa pripravovalo jedlo na otvorenom ohni...


Ildhus hvor man laget mat.



...a tycou sa otvoril otvor na streche, aby z tadialto mohol unikat dym.


Åpning for røyk og lufting.




Tento velky dom stoji na kamennych nozkach. A ked sme sa boli pozriet do vnutra, mierne sa kyval a dost vrzgal.




Mnoho starych domov po celom Norsku stoji na takychto kamennych nohach, vraj kvoli tomu, aby sa mysi a podobni skodcovia nedostali do domu.

Jeg har alltid undredt meg, hvorfor noen av gamle hus i Norge står bare på stein. Jeg har fortsatt ikke funnet ut av det...



Izba domu, kde byvali majitelia hospodarstva, ked zostarli. V minulosti bolo bezne, ze aj ked hospodarsky dvor zdedila nova generacia, alebo sa predal novym majitelom, tak povodni majitelia mali zvysok zivota zaisteni a bolo o nich do smrti postarane.

I dette huset bodde gårdseiere i sine eldre dager etter at de overga gården til ny generasjon eller solgte den til nye eiere. Uansett ble de forsørget livet ut.




Obrast na streche fungoval ako dobra izolacia.
Posledni ludia sa z tadialto odstahovali v roku 1927.


De siste folkene flyttet herfra i 1927.


17.8.2009

Dazd a Bergen

Bergen je mesto dazda. V priemere tu prsi 213 dni v roku a priemerny uhrn zrazok je asi 2250 mm rocne. V roku 2007 tu prsalo suvisle 84 dni, co bol naozaj rekord a pre mna nie velmi prijemne obdobie. Nie nadarmo ma toto mesto druzbu s americkym Seattlom, o ktorom je zname, ze je to taktiez uprsane mesto.


Uz niekolko dni tu prsi a pocasie je naozaj bergenske.



Zo Slovenska som zvyknuta, ze ked prsi, tak su vsetci doma a cakaju kym to prejde. Tu by ste sa nacakali:-) Vsetky deti maju povinne v skolkach a skolach nepremokave oblecenie, ktore si oblecu na bezne nohavice a pulovre a hor sa von! Ved aj v dazdi sa da hrat a santit. Dokonca tu existuju tzv. skolky na volnom vzduchu (friluftsbarnahage), kde su deti cely den vonku za kazdeho pocasia.



Hovori sa, ze v Bergene nie je zle pocasie, iba zle oblecenie. Aj ked nepremokave oblecenie nevyzera na cloveku vzdy lichotivo, tak je velmi prakticke a da sa v nom chodit na prechadzky, tury, da sa v nom bicyklovat, alebo proste iba prejst z bodu A do bodu B. Ak mate takuto vystroj, tak ani nepotrebujete otravny dazdnik, ktory je aj tak strasne lahke zabudnut v autobuse. Okrem toho, ak prsi tak naozaj po bergensky, tak vam iba dazdnik ani nepomoze, lebo vam neuchrani nohy a je iste, ze za par minut ste premoceni do nitky.



A k nepremokavemu obleceniu patri aj nepremokava obuv. Gumene cizmy su nutnostou. Z tejto nutnosti sa stal modny hit a v obchodoch najdete gumene cizmy v roznych farbach, vzoroch, prevedeniach a cenovych skupinach. Ved ani take "gumaky" nemusia vyzerat nudne.